Prečo rady nefungujú?

Prečo rady nefungujú?
 
Dlho som rozmýšľal nad názvom tohto blogu, aby nevyznel ako rada. Nuž, neviem, či sa mi to podarilo. Verím, že po prečítaní týchto pár riadkov mi budete veriť, že nechcem radiť, ale skôr ponúknuť iný pohľad na vec. Tento blog je súčasťou série, ktorú som pracovne nazval: „Zabudnite na rady.“, v ktorej sa budem snažiť popísať rôzne stránky situácií, v ktorých ľudia vyhľadávajú pomoc. Špeciálne mi ide o vyjadrenie názorov a popísanie skúseností z práce s ľuďmi, ktorej výsledkom má byť rast a posilnenie jednotlivca a nie iba „vyriešenie problému“. Čo si z toho zoberiete, je len a len na vás. Arogancia... Toto zamyslenie nad užitočnosťou dávania a prijímania rád začnem možno menej tradičným pohľadom, a to – nevyžiadanými radami. Ak nie je rada výslovne vyžiadaná, čím vlastne je? Podľa mňa je prejavom arogancie. Prídavné mená, ktorými je v slovníkoch vysvetľovaný pojem arogancia spoločne vyjadrujú postoj typu: „ja viem lepšie“, hoci má aj iné stránky. Každý z nás si asi bez problémov spomenie na situáciu, kedy odmietnutie „dobre mienenej rady“ vyvolalo v jej autorovi rozhorčenie a reakciu: „...tak načo sa ma potom pýtaš?!“ Ja osobne by som si dvakrát rozmyslel, či sa pred dotyčným budem ešte niekedy na niečo sťažovať.
 
Mal by si... Ďalšou situáciou, pri ktorej pochybujem o užitočnosti radenia je, keď počujem vetu začínajúcu slovami: „Mal by si…“ Nanešťastie, tieto slová často používajú rodičia pri výchove detí a postupne im tak programujú mozgy. A hádajte, či tieto rady typu „mal by si“ končia keď dieťa vyrastie? ???? Do oblasti výchovy a neurolingvistického programovania sa na tomto mieste ale púšťať nebudem. Snáď nabudúce.
 
Neviem, ale poviem... Otázka kompetencií (vo význame schopností) je taktiež dôležitá. Možno ste zažili, že vás v neznámom meste niekto pri hľadaní adresy poslal opačným smerom. Nuž ale kto by sa naň hneval, veď chcel iba pomôcť. A aké môžu byť dôsledky takejto nesprávnej, dobre mienenej rady, ak ide o niečo dôležitejšie?
 
Tvoj svet a môj svet... Poďme teraz k otázke fenomenológie, čo je psychologický termín, označujúci fakt, že váš svet a môj svet môžu mať pramálo spoločného. Jednoducho povedané, každý z nás žije vo viac-menej jedinečnej realite. Ak si uvedomíme tento fakt, ktorý je mimochodom ťažiskový pre viacero psychologických prístupov, aká je šanca, že sa správne zorientujeme v cudzom svete, pochopíme ho, presne odhadneme potreby a prežívanie človeka, ktorému ideme radiť? Empatia (okrem iného) napomáha pri pochopení fenomenologicky jedinečnej reality, ale odborníci v pomáhajúcich profesiách ju rozvíjajú roky. Nehovoriac o tom, že okrem empatického vnímania podobne dlho (prakticky kontinuálne) potrebujú prehlbovať aj svoje vedomosti. To, čo tu chcem naznačiť veľmi dobre vyjadruje nasledujúci vtipný obrázok.
 
Medvedia služba... Na záver sa spolu zamyslime nad radami, ktoré priniesli očakávaný výsledok. Aj takáto pomoc sa niekedy môže ukázať ako medvedia služba, teda niečo, čo viac poškodí ako pomôže. Predstavte si, že uspejete vďaka rade niekoho iného. Čí úspech to vlastne je? A ak neuspejete, koho potom budete obviňovať? A ako vás takáto skúsenosť ovplyvní do budúcnosti? Behaviorálna psychológia má v tom pomerne jasno. Pozitívne skúsenosti fungujú ako posilňovače a vy nabudúce budete pravdepodobne hľadať pomoc z vonku namiesto toho, aby ste hľadali vlastné riešenia. Dúfam, že sa mi podarilo vyjadriť svoje postoje voči radeniu, ktorými sa riadim vo svojej koučingovej praxi a v živote všeobecne. Ak máte iné skúsenosti, budem rád, ak sa o ne podelíte v diskusii nižšie. Rovnako sa poteším aj návrhom na ďalšie témy z oblasti psychológie a koučingu, o ktorých by ste si chceli na tejto stránke prečítať. A teraz mám už len jednu prosbu - neberte moje názory ako všeobecne platné fakty a posúďte ich sami. 
 
* Autor Milan Kohút